Niečo z histórie masérstva

Slovo „masáž“ je odvodené z francúzskeho message, to potom z gréckeho slova massein. Základ tkvie pravdepodobne v arabskom názve mas. To všetko znamená hniesť, trieť.

Masáž je stará ako ľudstvo samo. Pôvod masáže musíme hľadať v dávnych dobách, pretože už primitívni človek vedel, že bolesť zraneného alebo chorého miesta skôr vymiznú, keď si ich bude trieť. A tak už človek doby kamennej si premačkával a rozhýbaval namáhané alebo pomliaždené svaly a kĺby. Avšak prvým konkrétnym písomným dokladom o tejto činnosti je Ebersúv papyrus zo starého Egypta, ktorý je niektorými bádateľmi datovaný až do doby 5.000 rokov p. n. l. Už tu je masáž uvádzaná ako jeden z mnohých vtedajších liečebných prostriedkov.
Moderné masáže sa začínajú rozvíjať až v devätnástom storočí. Jej tvorcom je P. Ling, pôvodne misionár v Oriente, ktorý sa na svojich cestách zoznámil so starobylou masáží a jej blahodarnými účinkami v kúpeľoch, ktoré navštevoval. Po návrate do Švédska založil školu masáže a v roku 1813 v Štokholme ústredný ústav pre gymnastiku, kde vyučoval aj liečebný telocvik.

Dnes je už veľké množstvo rôznych druhov masáží, ako moderných, tak rôznych tradičných škôl. Navyše na základe moderných poznatkov a rôznych kombinácií s tradičnými postupmi vznikajú ďalšie a ďalšie školy a smery.
Tiež z Číny, tradičnej bašty neinvazívnych techník liečby, máme úvahu v kánonu Nei Thing Sou Wen (asi 3.700 rokov p. n. l.) o použití masáží akupunktúry a akupresúry. V tejto krajine však patrila masáž k celkovému životnému štýlu. Kombinovala sa najčastejšie s energetickými a vitalizačnými cvičeniami.

Obdobná situácia bola aj v ďalších vtedajších kultúrach. Babylončania, Asýrčania, Peržania a neskôr Gréci a Rimania využívali liečebného, relaxačného a vitalizačního účinku masážou. Podľa dochovaných správ sa využívala dokonca i k liečenie zlomenín. Ako masážny prostriedky sa vtedy používali rôzne oleje s prídavkom jemného piesku a živíc z rôznych driev, koreňov a plodov, ktoré mali účinok masáže zosilniť. Cladius Galenus, asi najslávnejšie z rímskych lekárov, už používal masáže priamo cielene pri výcviku gladiátorov. Rozoznával masáž prípravnú (frictio), ktorá pripravovala zápasníka na výkon a masáž na odstránenie únavy (apoterapeutická), používanú po výkone na urýchlenie regenerácie.
Copyright 2017 masaze-lucenec.sk - All right reserved.

Niečo z histórie masérstva

Slovo „masáž“ je odvodené z francúzskeho message, to potom z gréckeho slova massein. Základ tkvie pravdepodobne v arabskom názve mas. To všetko znamená hniesť, trieť.

Masáž je stará ako ľudstvo samo. Pôvod masáže musíme hľadať v dávnych dobách, pretože už primitívni človek vedel, že bolesť zraneného alebo chorého miesta skôr vymiznú, keď si ich bude trieť. A tak už človek doby kamennej si premačkával a rozhýbaval namáhané alebo pomliaždené svaly a kĺby. Avšak prvým konkrétnym písomným dokladom o tejto činnosti je Ebersúv papyrus zo starého Egypta, ktorý je niektorými bádateľmi datovaný až do doby 5.000 rokov p. n. l. Už tu je masáž uvádzaná ako jeden z mnohých vtedajších liečebných prostriedkov.
Tiež z Číny, tradičnej bašty neinvazívnych techník liečby, máme úvahu v kánonu Nei Thing Sou Wen (asi 3.700 rokov p. n. l.) o použití masáží akupunktúry a akupresúry. V tejto krajine však patrila masáž k celkovému životnému štýlu. Kombinovala sa najčastejšie s energetickými a vitalizačnými cvičeniami.

Obdobná situácia bola aj v ďalších vtedajších kultúrach. Babylončania, Asýrčania, Peržania a neskôr Gréci a Rimania využívali liečebného, relaxačného a vitalizačního účinku masážou. Podľa dochovaných správ sa využívala dokonca i k liečenie zlomenín. Ako masážny prostriedky sa vtedy používali rôzne oleje s prídavkom jemného piesku a živíc z rôznych driev, koreňov a plodov, ktoré mali účinok masáže zosilniť. Cladius Galenus, asi najslávnejšie z rímskych lekárov, už používal masáže priamo cielene pri výcviku gladiátorov. Rozoznával masáž prípravnú (frictio), ktorá pripravovala zápasníka na výkon a masáž na odstránenie únavy (apoterapeutická), používanú po výkone na urýchlenie regenerácie.
Moderné masáže sa začínajú rozvíjať až v devätnástom storočí. Jej tvorcom je P. Ling, pôvodne misionár v Oriente, ktorý sa na svojich cestách zoznámil so starobylou masáží a jej blahodarnými účinkami v kúpeľoch, ktoré navštevoval. Po návrate do Švédska založil školu masáže a v roku 1813 v Štokholme ústredný ústav pre gymnastiku, kde vyučoval aj liečebný telocvik.

Dnes je už veľké množstvo rôznych druhov masáží, ako moderných, tak rôznych tradičných škôl. Navyše na základe moderných poznatkov a rôznych kombinácií s tradičnými postupmi vznikajú ďalšie a ďalšie školy a smery.
Copyright 2017 masaze-lucenec.sk - All right reserved.

Niečo z histórie masérstva

Slovo „masáž“ je odvodené z francúzskeho message, to potom z gréckeho slova massein. Základ tkvie pravdepodobne v arabskom názve mas. To všetko znamená hniesť, trieť.

Masáž je stará ako ľudstvo samo. Pôvod masáže musíme hľadať v dávnych dobách, pretože už primitívni človek vedel, že bolesť zraneného alebo chorého miesta skôr vymiznú, keď si ich bude trieť. A tak už človek doby kamennej si premačkával a rozhýbaval namáhané alebo pomliaždené svaly a kĺby. Avšak prvým konkrétnym písomným dokladom o tejto činnosti je Ebersúv papyrus zo starého Egypta, ktorý je niektorými bádateľmi datovaný až do doby 5.000 rokov p. n. l. Už tu je masáž uvádzaná ako jeden z mnohých vtedajších liečebných prostriedkov.
Tiež z Číny, tradičnej bašty neinvazívnych techník liečby, máme úvahu v kánonu Nei Thing Sou Wen (asi 3.700 rokov p. n. l.) o použití masáží akupunktúry a akupresúry. V tejto krajine však patrila masáž k celkovému životnému štýlu. Kombinovala sa najčastejšie s energetickými a vitalizačnými cvičeniami.

Obdobná situácia bola aj v ďalších vtedajších kultúrach. Babylončania, Asýrčania, Peržania a neskôr Gréci a Rimania využívali liečebného, relaxačného a vitalizačního účinku masážou. Podľa dochovaných správ sa využívala dokonca i k liečenie zlomenín. Ako masážny prostriedky sa vtedy používali rôzne oleje s prídavkom jemného piesku a živíc z rôznych driev, koreňov a plodov, ktoré mali účinok masáže zosilniť. Cladius Galenus, asi najslávnejšie z rímskych lekárov, už používal masáže priamo cielene pri výcviku gladiátorov. Rozoznával masáž prípravnú (frictio), ktorá pripravovala zápasníka na výkon a masáž na odstránenie únavy (apoterapeutická), používanú po výkone na urýchlenie regenerácie.
Moderné masáže sa začínajú rozvíjať až v devätnástom storočí. Jej tvorcom je P. Ling, pôvodne misionár v Oriente, ktorý sa na svojich cestách zoznámil so starobylou masáží a jej blahodarnými účinkami v kúpeľoch, ktoré navštevoval. Po návrate do Švédska založil školu masáže a v roku 1813 v Štokholme ústredný ústav pre gymnastiku, kde vyučoval aj liečebný telocvik.

Dnes je už veľké množstvo rôznych druhov masáží, ako moderných, tak rôznych tradičných škôl. Navyše na základe moderných poznatkov a rôznych kombinácií s tradičnými postupmi vznikajú ďalšie a ďalšie školy a smery.
Copyright 2017 masaze-lucenec.sk - All right reserved.
WYSIWYG Web Builder